reklama

Pravdy a mýty o separovanom zbere plastov

Ak si myslíte, že všetko čo hodíte do separovaného zberu sa zrecykluje ste na veľkom omyle. Štatisticky viac než polovica obsahu kontajnerov na plasty končí na skládke, alebo v spaľovni. Čo mám robiť s kelímkom od jogurtu ?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Zákon o odpadoch káže v každej obci prevádzkovať separovaný zber. Povinne sa musí zbierať 5 komodít a to sklo, papier, kovy, plasty, kombinované obaly (tzv. tetrapaky). Obec si môže stanoviť farbu kontajnerov na každú komoditu, dokonca môže povoliť aj zmiešavanie viacerých (napr. plasty s plechovkami a pod). Toľko teória.

V realite však do kontajnera aktívny občania, z veľkej časti z nevedomosti, a z malej z hlúposti hádžu čo ich napadne. Najproblémovejšou komoditou sú plasty. Podľa štatistík odpadárskych spoločností, ktoré dotrieďujú plasty sa dá využiť = recyklovať max. 40-60% obsahu kontajnerov na plasty.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Percento nečistôt je oveľa menšie v obciach, kde sa plasty zbierajú „vrecovým“ systémom (do 20%). Druhým extrémom sú anonymné sídliska miest, kde množstvo nečistôt je vyššie než 50% a často sa odpad ani neoplatí triediť a rovno ho zvezú so zmesovým komunálnym odpadom.

50% z týchto plastov dnes nikto nechce recyklovať.
50% z týchto plastov dnes nikto nechce recyklovať. (zdroj: Juraj Číž)

Čo sa vôbec recykluje ?

Ak by občan do kontajnera vhadzoval len to po čom má recyklačný priemysel dopyt, náklady na zber by boli ideálne, na druhej strane množstvá potenciálne recyklovateľných plastov by výrazne klesli. Zákon trhu s odpadmi je neúprosný, plast po ktorom je dopyt, má svoju cenu a zrecykluje sa. Typy plastov, o ktoré nikto nemá záujem nemá význam do separovaného zberu ani hádzať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najlepšie recyklovateľnou komoditou po ktorej je dopyt sú PET fľaše. Najlepšie číre, modré, zelené. Ostatné farby ako svietivé farebné či hnedé sú síce ľahko recyklovateľné, ale momentálne po nich veľký dopyt nie je a ich ceny sú veľmi nízke a stávajú sa skôr príťažou pre na zberné dvory. Fľaše týchto farieb majú obmedzenú možnosť použitia recyklátu z nich vyrobeného. Dôležité je fľašu pred vhodením stlačiť. Fľaše je možné vhadzovať aj vrchnákom, ten je síce z iného plastu (PP), ale v procese recyklácie sa oddelí. To isté platí aj pre PVC fóliu do ktorej sú v poslednej dobe taktiež (nezmyselne) balené. Pre informáciu cena 1 tony farebne vytriedených zlisovaných fľašiek v balíku je asi 240-300 EUR / t.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dobre recyklovateľné a žiadané sú aj obaly z kozmetických výrokov, ktoré sú buď z PET, alebo z plastov HDPE, PP. Jedná sa o obaly od saponátov, tekutých mydiel, tekutých pracích práškov a inej „drogérie“. Princíp je podobný ako u PET fľašiek, plast smetiari vytriedia podľa druhu, zlisujú a putuje ďalej k recyklátorovi. Ten je zaň ochotný zaplatiť cca 200 EUR za tonu. Samozrejme pekne zlisovanú do balíka, ktorý váži 150 kg.

Poslednou komoditou po ktorej je dopyt sú fólie. Najväčší dopyt je po čírych fóliách. Napr. fólia zo zabaleného kartónu minerálky, mlieka, fólia z veľkého balenia plienok alebo televízoru, či z palety tehál obalenej fóliou. Fólie ktoré „nešuštia“ sú prevažne z HDPE (high density polyethylene). Menší až skoro žiadny dopyt je momentálne po farebných fóliách z plastu LDPE (low density polyethylen)„šuštivé“. Ako rôzne „igelitky“ a pod. Dopyt má však klesajúcu tendenciu a výkupné ceny sa blížia k 0 EUR. Všetky ostatné druhy „igelitov“ sú v zbere len na príťaž. Či už ide o miktroténové sáčky, strečové fólie, všetky znečistené obaly od potravín, od WC papiera atď. Vôbec sa neopláca ich triedenie na rôzne druhy, hlavne kvôli prácnosti a žiadnym výkupným cenám. Za to aby sa ich dotrieďovacie linky zbavili musia často zaplatiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

K dobre recyklovateľným plastom patrí ešte polystyrén (PS). Aj to len čistý z nových výrobkov. Polystyrénové tácky z pečiva, alebo kelímky označené skratkou PS, nikto nerecykluje. Polystyrén sa kompaktuje na lisoch do ingotov, ktoré putujú k recyklátorom.

Ak vidím na plaste „recyklačný znak“, znamená že plast sa zrecykluje ?

Nie. Všetky druhy plastov obalov a výrobkov z nich, by mali byť označené typom plastu z ktorého sú vyrobené. Týmto usmernením sa zjednoduší budúca recyklácia. Väčšinou nájdete číselko v „šipkovom“ – recyklačnom trojuholníčku, alebo písomnú skratku druhu plastu. To však vôbec neznamená, že ten ktorý plast bude naozaj zrecyklovaný. Rôzne kombinácie materiálov alebo neoznačené plasty znemožňujú ich zmysluplnú recykláciu (napr. detské plastové hračky, športové potreby a pod.), alebo obaly kombinujúce mnohé druhy materiálov. Po niektorých druhoch plastov nie je dopyt (napr. tégliky od jogurtov), niektoré druhy je zas potrebné nazbierať aspoň množstvo na kamión aby odberateľ prejavil záujem (plastové podložky z bonboniér). Obrovské množstvo plastov nie je rozumne využiteľných a nikto ich nechce. Jediné rozumnejšie riešenie než zakopanie na najbližšej skládke je ich energetické zhodnotenie. Plast je ropa a teda riadny prísun energie pre spaľovňu, kde sa z tepla vyrobí elektrina a para (v SR iba Bratislava a Košice). Druhou alternatívou je výroba odpadových palív, ktoré slúžia v cementárni ako ekologická náhrada uhlia (v SR napr. spoločnosť ecorec v Pezinku, alebo T+T v Žiline) ktorá sa využíva v 4 cementárňach. Absolútne žiaden záujem nemajú recyklátori o plastové obaly z potravín, takže do triediacich nádob na plasty nevhadzujte žiadne obaly zo salámy, syra, jogurtov, smotany, cukríkov. To platí aj keby ste obaly umývali a odstraňovali z nich etikety, či viečka. Najlepšie by bolo týmto obalom sa úplne vyhnúť. Ale to už sme znova v čisto filozoficko-teoretickej rovine.

Zlé je keď nerecyklovateľné plasty znečisťujú separovaný zber, ale ešte horšie je keď končia bez akéhokoľvek využitia zakopané na skládke odpadu.

...

Je separovaný zber naozaj bezplatný ? Čo s tým všetkým majú Číňania ? Koľko odpadu nechávajú na Slovensku nadnárodné spoločnosti ? Stáva sa Slovensko smetiskom Európy ? A mnoho iných odpovedí v ďalšom pokračovaní tohto blogu. Už (snáď) čoskoro.

Juraj Číž

Juraj Číž

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Už 15 rokov profesionálne sledujem aké množstvá vecí ľudia potrebujú a neskôr vyhadzujú a nemám z toho dobrý pocit. Tvrdím, že každý by mal za každých 5400 km odjazdených v aute vysadiť jeden strom. Ten absorbuje vzniknuté CO2 a pri správnej voľbe stromu aj slivovicu raz prinesie... Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu